zbytočnosti zbytočných o zbytočnom.

a tak túžime po láske, ktorú sme nikdy nezažili,
spomíname na sny, ktoré sa nám nikdy nesnívali,
chýba nám spoločnosť, ktorú sme nikdy nepoznali,
nenávidíme len tak, z princípu,
kričíme do prázdna, ale nepohneme prstom,
akí sme ľudskí. jednoduchí. a zároveň je nemožné sa navzájom pochopiť.
chceme byť tak veľmi užitoční, a predsa:
dýchame, kradneme si vzduch, zaberáme miesto.
lebo sme na to boli stvorení. nejako. niekedy. niečím. niekým.
pozri sa na ten dym von. onedlho je preč. ako my všetci.
koľkú vedu stvárame kvôli takej chvíli!
desivé. sme zvyknutí zveličovať.
robiť všetko zaujímavejším,
väčším,
dôležitejším,
než to v skutočnosti je. kvôli čomu?
kvôli ďalšiemu bezvýznamnému zhluku atómov,
ktoré tu na moment pobudnú...
a vzápätí sa rozpadnú, aby sa mohli zhlukovať inde?
a tak sa len pýtam: načo?