utorok 26. júna 2018

rozhorčenie.

nevedia, čo odsudzujú. len preto, že im to niekto vtĺkol do hlavy. že je to zlé. že sa tomu treba vyhýbať. že je to zbytočné. a oni ako ovce nasledujú hlas. a súdia. súdia, vykrikujú, obviňujú. hnevá ma to. och, ako veľmi ma to hnevá, pokiaľ ide o mňa. pokiaľ obviňujú a vykrikujú to m n e. nechápu. nepoznajú.
ten pocit ľahkosti a jednoduchosti je nenahraditeľný.
pripáľ mi a nechaj ma vznášať sa. vdýchneš, rozkašleš sa a potom je to už v poriadku. vnímaš, vieš, čo robíš, si sám sebou avšak v stave, kedy tvoja spokojnosť dosahuje maximá. pozeráš sa na svet cez ružové okuliare a je ti fajn. ten kľud prúdiaci cez tvoje žily, cez samú podstatu teba, ťa napĺňa. usmievaš sa, pretože sleduješ kontrast zelených korún stromov a belasého neba. pretože počuješ spievať vtáky a hudba sa ti rozlieva po celom tele. prúdi cez teba ako krv v tvojich žilách. necháš sa unášať pokojom, otváraš oči, ako najviac to ide, aby ti neunikla ani jedna z krás z tohto sveta.
neodsudzuj, dokým nezažiješ. alebo tých druhých aspoň nechaj na pokoji.

a tá sviňa alkohol je spoločensky akceptovaná a je to okej. sakra.

utorok 19. júna 2018

príliš veľa na srdci.

maturita hotová. brigáda nájdená. leto začalo. niekedy je život krajší ako inokedy. opadol zo mňa niekoľko mesačný stres. je až zvláštne, že zrazu mám život ako-tak usporiadaný a s tými najstresujúcejšími položkami je pokoj. kľud. až mi je zvláštne ležať a nemusieť odrazu robiť nič. moja hlava akoby neustále rozmýšľa, či si náhodou nemám ešte niečo pozrieť, prečítať, naučiť sa, hľadať. sakra.
už mi tento reset zjavne veľmi trebalo.

///

nerozumiem, čo sa to deje. s týmto svetom. x je preč. prečo ........ prečo sa dejú všetky tieto veci. prečo ľudia stoja a natáčajú si niekoho smrť namiesto toho, aby mu pomohli. prečo stoja a SLEDUJÚ NIEKOHO POMALY UMIERAŤ NAMIESTO TOHO, ABY MU POMOHLI?! 
áno, ľudia umierajú denne, stále, ale to nie je fér. prečo je to takto. ja neviem. áno, chalan porobil hlúposti, áno, chalan sa správal občas otrasne, áno, 

jednoducho nerozumiem. umiera príliš veľa umelcov s potenciálom. príliš veľa umelcov, ktorých som si obľúbila a ich texty dávajú zmysel. príliš veľa umelcov, ktorých som chcela vidieť, počuť naživo. človeka to zamrzí. len 20 rokov... 20. to mám ja o rok. 20. sakra.

///

porobila som kopec hlúpostí, tento víkend som nemusela prežiť, reálne, bolo to zlé, bola som preč, toto sa nemalo stať, človek si neuvedomí, ako rýchlo sa všetko môže posrať, až kým sa to nestane, musím si dávať väčší pozor, musím mať väčší pud sebazáchovy, musím viac rozmýšľať. sakra. nikdy viac. nikdy. akcie bývajú super, áno, ale... alkohol nechcem vidieť. fuj. na druhý deň som mala len kanabis a bolo to fajn. sedkali sme spokojnučkí a bolo nám dobre. bola som si plne vedomá, čo robím. alkohol je sviňa. nechcem.

nedeľa 10. júna 2018

ty nechápeš a ja nevysvetlím.

veci sú zvláštne, neviem, kam smerujú, som zmätená, ale šťastná, to áno, šťastná, vyhlasujem to s istotou, akú som dlho nemala.
hoci v skutočnosti mi tá istota chýba, v istých vzťahoch presne neviem, na čom som, ale vyzerá to dobre, viac  než dobre.
cuckám cez slamku ríbezľové víno z pohára na kávu, aby sa mi lepšie zaspávalo, keďže mám dva dni do maturity a nervozita naberá na intenzite. nemám sa čoho báť, viem, ale aj tak, som stresár od narodenia.
bola som druhýkrát doma u neasociálneho asociála a tentoraz ma predstavil mame a sestre, bolo to milé a vôbec som nemala chuť odtiaľ odísť, cítila som sa ako doma, vôbec nie nepohodlne, je to zajímavé, ako sa náš vzťah-nevzťah vyvíja, už si nie som istá, že v tom nie sú pocity, lebo to vážne čím ďalej, tým viac vyzerá, že ide o obojstrannú záležitosť.
asi by sme sa mali čo najskôr seriózne porozprávať, niežeby sme sa doteraz nie, ale ....... ale.
málokto ma chápe, málokto chápe, ako to, že som ochotná viesť takýto typ nevzťahu, ako to, že dávam svoje telo niekomu, kto v skutočnosti nie je môj.
neviem.
je mi fajn a na ničom inom nezáleží.

utorok 5. júna 2018

ja neviem zmätok

a cítim sa zle, keď sa on cíti zle a tušila som, že sa cíti zle ešte predtým, ako mi to povedal, a asi sme vážne prepojení a pociťujem strašnú úzkosť, nielen kvôli nemu, dlho som necítila tak veľmi zovretú hruď ako teraz, som zmätená a zamotaná a mám neporiadok v hlave a pichá ma zas pri srdci a asi som sa zamilovala a možno to začína byť obojstranné a vzájomne sme si jedni z najbližších ľudí, akých okolo seba máme, v tom sme sa zhodli a ja nechápem čo sa deje teraz, odporná úzkosť

visia nadomnou čierne mraky a nechcú odletieť preč a zatemňujú moje myslenie, nemyslím, nerozmýšľam, neuvažujem, myšlienky lietajú jedna cez druhú, predierajú sa, skáču, hromadia, neviem, nerozumiem, nechápem, potrebujem sa upokojiť, je toho akosi veľa, nátlak zvonku aj zvnútra, potrebujem sa upokojiť, všetko bude dobré

a svet bude zas pekný a žiarivý a svet je krásne miesto, pokojné, kľudné, farebné, budeš sa smiať, ja sa budem smiať, všetci sa budú smiať a budeme šťastní a nebude žiadne pichanie v hrudi ani panické záchvaty ani nič, svet zas bude pekné miesto na žitie