prednedávnom som rozmýšľala, ako ma v určitých veciach vníma okolie. v konečnom dôsledku na tom absolútne nezáleží, ide len o náš pohľad na nás samých, ale v tomto prípade mi nedalo. . .
asi pred polrokom som sa s jedným, mne nie veľmi blízkym, no zato rozumným, človekom rozprávala o našich osobnostiach podľa mbti (myers-briggs type indicator, a.k.a najpoužívanejšie typy osobností). tipoval tú moju. uhádol. "neviem sa rozhodnúť, či si viac thinker alebo feeler," povedal mi. "ale podľa mňa thinker. si racionálna. rozmýšľaš. rozum nad emócie."
vtedy som mala pocit, že má pravdu. tak na 90%. nič nie je stopercentné, všakže.
pred pár dňami som si na tento rozhovor spomenula a uvedomila som si, ako je zrazu môj postoj iný. už by som s ním tak veľmi nesúhlasila. spomenula som si na všetky preplakané večery, cesty autobusom, na všetky smiechoty a ako som bola za posledný polrok emociálne rozhodená, priam som prekypovala (po)citmi. ovládali ma. snažila som si nahovoriť, že je to okej, že nakoniec aj tak hlava zvíťazí . . . a ono občas naozaj zvíťazila. prestala som vyrevúvať a snažila som sa sústrediť na potrebnejšie činnosti. ale oveľa častejšie som nedokázala byť tak plne sústredená, ako som potrebovala, práve kvôli vyčíňaniu pocitov. hoci som vždy dobre vedela, čo je správne, racio nevyhralo, premohli ho emócie.
neviem. akosi sa neviem rozhodnúť. som citlivka. vždy som bola. a keď sa zaľúbim, tak ešte oveľa väčšia. a keď ma niečo naštve alebo sklame, tak úplne najväčšia.
navyše, odkedy som na umelých hormónoch, tak sa moja sentimentálna stránka prejavuje oveľa viac. aj keď to potláčam, snažím sa, nevychádza to vždy. hnevá ma to. nechcem byť emocionálne suchá, to nie, ale zas toto . . . toto je príliš, na mňa, na tento čas, na túto dobu, kedy sa pol mladej populácie škatuľkuje s tým, že ich srdce je z kameňa a neviem aké hovadiny.
proste len
potrebujem viac rovnováhy a bude lepšie. potrebujem sa nevedieť rozhodnúť, či som viac thinker alebo feeler.
Našla si rovnováhu?
OdpovedaťOdstrániť