nemôžeš predsa vynadať človeku za takú vec. čo tým dosiahneš? kam vás to posunie? skôr späť ako vpred.
mám pocit, že som ako časovaná bomba. proste príde deň, kedy vybuchnem, vykričím všetko, čo ma sralo, všetko, čo ma ťažilo. a bude toho veľa. len kvôli tomu, že som to tak dlho držala v sebe.
si sama so svojimi myšlienkami, s tou podráždenosťou, s tou nervozitou. prakticky cucáš energiu zo samej seba, lebo chceš byť nesebecká. chceš konflikt vyriešiť sama so sebou, namiesto toho, aby si to riešila s človekom, ktorý má na tom rovnakú zásluhu. odoberáš si zo života dúfajúc, že pridáš čas do toho vášho spoločného.
neviem, kde je hranica únosnosti. neviem, čo je už priveľa. kedy to už nevydržím. vždy som bola nekonfliktná. hlavne pri ľuďoch, ktorých som nechcela stratiť alebo vzdialiť sa im kvôli riešeniu zbytočných kokotín. vždy som si povedala "stop dievča, ukľudni sa, chceš zbytočne vyvolať hádku, keď ňou aj tak nič nevyriešiš?" a dokázala som sa nadýchnuť a preniesť sa cez to.
až na to, že v poslednej dobe to akosi nezvládam. chytila ma potreba vydiskutovať si s okolím všetko, čo mi na ňom vadí. a im to príde zvláštne. buď rezignujem a prestanem s nimi vyhľadávať kontakt, alebo sa s tými pre mňa dôležitejšími o tom chcem rozprávať, no mám pocit, že nie vždy to chcú počúvať. koho by aj bavilo, baviť sa o problémoch, keď doteraz som x mesiacov na nich nič negatívne tohto typu nevybalila.
neviem, čo vlastne chcem dosiahnuť. snažím sa držať na uzde, lebo nevidím pokrok. nevidím posun.
nie sú to až tak podstatné veci, tie, ktoré ti vadia, nestojí ti za to riešiť ich, keď je šanca, že sa ti potom ten človek vzdiali. ľudia na tebe majú radi tú nekonfliktnosť, to, že neriešiš hovadiny, to, že váš vzťah, nech je akýkoľvek, prebieha hladko a najviac, čo spravíš, je pokojne povieš, že sa ti hento a tamto nepáči, ale v konečnom dôsledku tým nič nedosiahneš, lebo akosi bez kriku a zvýšeného hlasu a sĺz to ľudia berú na ľahkú váhu.
je to celé zle. akoby som vedela, čo treba spraviť, ale nechcem si to pripustiť.
ja som si to tiez dlho myslela, ze hadkami sa nic nevyriesi. ze je to zbytocne minanie energie na nieco tak negativne.
OdpovedaťOdstrániťale casom som prisla na fakt, ze hadka nemusi byt len hadkou v pravom zmysle slova. moze to byt aj diskusia. ked si dvaja ludia sadnu a jednoducho sa rozumne porozpravaju a prediskutuju veci, ktore im navzajom prekazaju a ze to je kurva zasadna vec, lebo ked sa to nedeje a dusi sa to v sebe, dosledky su ovela horsie a mina sa energia ovela viac.
samoska, ze nie vzdy ta diskusia ostane diskusiou ako takou, predsa sme prilis emocne tvory, ale, ked sa takto citis je to dolezite. hovor o tom. hovor o vsetkom.
vravim to len preto, ze sama na sebe a mojom vztahu-nevztahu pocitujem aka je komunikacia brutalne potrebna.
drzim palec, nech sa deje, co sa ma.