nevedia, čo odsudzujú. len preto, že im to niekto vtĺkol do hlavy. že je to zlé. že sa tomu treba vyhýbať. že je to zbytočné. a oni ako ovce nasledujú hlas. a súdia. súdia, vykrikujú, obviňujú. hnevá ma to. och, ako veľmi ma to hnevá, pokiaľ ide o mňa. pokiaľ obviňujú a vykrikujú to m n e. nechápu. nepoznajú.
ten pocit ľahkosti a jednoduchosti je nenahraditeľný.
pripáľ mi a nechaj ma vznášať sa. vdýchneš, rozkašleš sa a potom je to už v poriadku. vnímaš, vieš, čo robíš, si sám sebou avšak v stave, kedy tvoja spokojnosť dosahuje maximá. pozeráš sa na svet cez ružové okuliare a je ti fajn. ten kľud prúdiaci cez tvoje žily, cez samú podstatu teba, ťa napĺňa. usmievaš sa, pretože sleduješ kontrast zelených korún stromov a belasého neba. pretože počuješ spievať vtáky a hudba sa ti rozlieva po celom tele. prúdi cez teba ako krv v tvojich žilách. necháš sa unášať pokojom, otváraš oči, ako najviac to ide, aby ti neunikla ani jedna z krás z tohto sveta.
neodsudzuj, dokým nezažiješ. alebo tých druhých aspoň nechaj na pokoji.
a tá sviňa alkohol je spoločensky akceptovaná a je to okej. sakra.
sudi hlavne ten, kto nevie.
OdpovedaťOdstrániťvaruje ten, kto vie najviac.
ano ano, vsetko je to popici. ale dokedy? vlastne, dokedy je hlupa otazka. naco rozmyslat dokedy, ked teraz je dobre.