utorok 26. júna 2018

rozhorčenie.

nevedia, čo odsudzujú. len preto, že im to niekto vtĺkol do hlavy. že je to zlé. že sa tomu treba vyhýbať. že je to zbytočné. a oni ako ovce nasledujú hlas. a súdia. súdia, vykrikujú, obviňujú. hnevá ma to. och, ako veľmi ma to hnevá, pokiaľ ide o mňa. pokiaľ obviňujú a vykrikujú to m n e. nechápu. nepoznajú.
ten pocit ľahkosti a jednoduchosti je nenahraditeľný.
pripáľ mi a nechaj ma vznášať sa. vdýchneš, rozkašleš sa a potom je to už v poriadku. vnímaš, vieš, čo robíš, si sám sebou avšak v stave, kedy tvoja spokojnosť dosahuje maximá. pozeráš sa na svet cez ružové okuliare a je ti fajn. ten kľud prúdiaci cez tvoje žily, cez samú podstatu teba, ťa napĺňa. usmievaš sa, pretože sleduješ kontrast zelených korún stromov a belasého neba. pretože počuješ spievať vtáky a hudba sa ti rozlieva po celom tele. prúdi cez teba ako krv v tvojich žilách. necháš sa unášať pokojom, otváraš oči, ako najviac to ide, aby ti neunikla ani jedna z krás z tohto sveta.
neodsudzuj, dokým nezažiješ. alebo tých druhých aspoň nechaj na pokoji.

a tá sviňa alkohol je spoločensky akceptovaná a je to okej. sakra.

1 komentár:

  1. sudi hlavne ten, kto nevie.
    varuje ten, kto vie najviac.

    ano ano, vsetko je to popici. ale dokedy? vlastne, dokedy je hlupa otazka. naco rozmyslat dokedy, ked teraz je dobre.

    OdpovedaťOdstrániť