čo je málo a čo moc?

pichá ma pri srdci. doslova. netuším, čím to je. rovnako ako netuším, prečo sa mi dnes tak neskutočne krútila hlava. ani po fľaši vína stiahnutej mnou samou som nebola v takom stave. zvláštne. konečne som preč z domu. pár dní mimo mi snáď len prospeje. som v nízkych tatrách a túžba ocitnúť sa niekde, kde je aspoň o pár stupňov chladnejšie ovzdušie, sa mi nesplnila. momentálne sedím v izbe s otvoreným oknom v tričku a kraťasoch a najradšej by som ležala von nahá na kachličkách. ľudské uvažovanie je divné a nevďačné. celú zimu si prajeme leto a keď príde, sťažujeme sa. prečo nie sme nikdy, ale vážne nikdy, spokojní? aké ľudské.

sama som sa prechádzala okolo jazera. v plavkách. zrazu na mňa začali pokrikovať nejakí týpci, mohli mať čosi vyše dvadsiatky. ušla som od nich najrýchlejšie, ako to šlo. občas som tak veľmi túžila po pozornosti, no v tom momente som nechápala prečo. tak nepríjemne som sa necítila dávno. vošla som do lesa, konečne ma obklopilo aké-také ticho a upokojila som sa. nie som stvorená na pobyt v centre pozornosti. nikdy som nebola a nikdy ani nebudem. hoci moje sebavedomie o čosi stúplo, odpovedať na narážky cudzích chlapov trefne nie je moja šálka kávy. asi by som sa to mala naučiť, pre svoje dobro. dovtedy budem robiť presne to, čo som spravila dnes. utekať.

predvčerom som si večer zámerne spravila šálku kávy. nechcela som zaspať. potrebovala som ticho a kľud, pretože viem, že vtedy som najproduktívnejšia. a kedy inokedy sú tie dve podmienky splnené lepšie, než v noci? a tak som nespala a písala. kreslila. zdôverovala sa. baby we both know that the nights were mainly made for saying things that you can´t say tomorrow day. istým ľuďom mám chuť povedať oveľa viac vecí, ako im hovorím, len si nie som istá, či ich to zaujíma, či to chcú počuť, a tak si to nakoniec nechám pre seba. také tie vzťahy, kedy si rozumiete a celkom dobre sa poznáte, ale neviete, čo už je moc a čo si ešte môžete dovoliť povedať. preklenúť tú hranicu trápnosti a pocitu otravnosti. škoda, že v takom prípade to fakt neviem odhadnúť a trvá mi dlho, kým sa nepríjemného pocitu zbavím. škoda.