v poslednej dobe ma trápia výkyvy nálad. stačí neuveriteľne málo k tomu, aby som zosmutnela alebo nahnevala sa, rovnako stačí aj maličkosť, aby som sa dostala takmer do stavu eufórie. nikdy som nebývala náladová. moja psychika je na tom zvláštne, čomu by som sa nemala čudovať, keďže je vystavovaná rôznym podnetom z okolia aj zo mňa samej. skúšam veci, ktoré som nikdy predtým nemala chuť skúsiť. rolujem svoj prvý joint a vzhľadom k môjmu nefajčiarstvu sa ním potom minimálne dve minúty vkuse dusím. na niečo to predsa len bolo dobré - prešla ma chuť kúpiť si svoj prvý balíček cigariet, čo by vzhľadom už k spomínanej psychike nebolo dobré, pretože by nebol posledným. tráva sama o sebe ma prekvapila, nebolo to také, ako som čakala. asi bola polka na moju (ne)toleranciu príliš veľa. tunely, špirály a ja v nich, taká filmová klasika. odhadom tak prvú polhodinu som nebola schopná vnímať okolie, lietala som v úpne iných svetoch. následne som bola len veľmi šťastná zo slnka, ktoré vyšlo spoza mrakov a nechápala spôsoby, akými sa moje telo pohybovalo. som zvedavá, čo bude nabudúce, niečo mi ešte ostalo a.. uvidím.
včera som si pokvapkala klávesnicu malinovo-limetkovým birellom a teraz je každá tretia klávesa lepkavá. tieto pseudopivá sa stali jednými z mojich najobľúbenejších letných nápojov. popíjam si ich takmer stále, keď som doma, čo som pomerne často. neprekáža mi to. nepotrebujem byť neustále v zhone a robiť niečo produktívne. jeden deň nie som doma, cestujem vlakom - ave vlaky zdarma, spoznávam nové podniky a pravidelne navštevujem tie staré, robím si radosť utrácaním za tapisérie, vonné tyčinky a fragolíno. potom som zas doma, vešiam si v izbe na stenu vyvolané fotky, konečne ma osvietilo, že v digitálnej forme mi raz budú nanič; pozerám seriály, na ktoré cez školu nemám čas alebo len tak ležím a premýšľam. oddychujem. možno raz budem ľutovať, že som toho nerobila viac, ale momentálne mi to je akosi jedno.. asi starnem. hm.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára