samota odrazu chutí úplne inak.
samota odrazu vôbec nechutí tak dobre.
samota odrazu nechutí tak, ako chutila, keď som ešte skutočne bývala sama.
a nie sama s tebou.
odvtedy samota chutí úplne inak. horko. ale nie tak príjemne ako moja milovaná káva či pivo či grep.
akosi som prestala mať chuť na tú samotu a začala ma chuť na tú inú.
och viem, dobre viem, čo si možno pomyslieť. ja tomu akosi stále neverím a mám nutkanie o tom stále písať a nemôžem prestať, lebo mi vybuchne hlava. myšlienky, pocity, ach tie pocity, sa derú von z môjho rozhorúčeného vnútra, inak by ma spálili, obrátili na popol. začala som horieť a mala by som chvíľu len tlieť, lebo nechcem popáliť samú seba, avšak akosi to nie je v mojich silách, a tak plamene šľahajú dovysoka aj naďalej.
aké naivné bolo myslieť si, že človek môže skutočne milovať len raz. som príliš mladá, aby som to mohla tvrdiť.
a tak či tak, milujeme každý deň tisíckrát.
milujeme slnko, milujeme tmu, milujeme deň, milujeme noc, milujeme zábavu, milujeme zhýralosť, milujeme pokoj, milujeme oddych, milujeme relax, milujeme teplo, milujeme dážď, milujeme kávu, víno, knihy, slová, momenty, spomienky, vzdychy, dychy.
za celý život milujeme toľkokrát, že je nemožné to spočítať. zakaždým inak. výnimočne.
ako som si mohla myslieť, že som schopná milovať len raz?
Tú frázu, že skutočne milovať možno len raz, musel vymyslieť nejaký chudák.
OdpovedaťOdstrániťSrdce je nekonečná studňa a keď si myslím, že vyschla, tak sa vždy objaví nový a silnejší prameň, ktorý sa prederie z hĺbky...
neprestávaj písať. sama píšem už len málokedy, ale ked tu zablúdim, vzdy si potom poviem, ako mi to chýbalo. akosi tu ťarchu myšlienok transformovať na slová...
OdpovedaťOdstrániťa ach tá samota. niekedy po nej túžim, inokedy ma desí a niekedy si ani nie som istá. ale myslím, ze byt sama s iným človekom je tým najlepším druhom samoty. uz len preto, akym je paradoxom