trpká uvedomelosť.

mám blbý pocit. že som sa zle rozhodla. prehodnocujem vlastné názory, akosi si neviem stáť za jedným. chyba. mala by som byť uvedomelá a vedieť, čo chcem. alebo nie? onedlho začína môj posledný -násťročný rok, desím sa, ako rýchlo ubehne a ja budem stáť na prahu mojej reálnej dospelosti. 

nejak si neviem predstaviť, že vyjde všetko tak, ako má vyjsť. ako musí vyjsť. mám strach, mala by som na sebe viac pracovať, neviem, či veci beriem dostatočne vážne a tichý hlások v hlave mi hovorí, že nie. 

desí ma to, pretože konečne som s mojím momentálnym dianím v živote spokojná. 

pozerám na stenu, odkiaľ som zvesila obrázok, ktorý tam visel niekoľko rokov. zostal po ňom nepatrný tieň. 

presne taký tieň ma straší. budúcnosť. zlom sa blíži a ja nie som pripravená. 

ešte máš čas.

lahodne znejúca veta, no zároveň podnecujúca moju lenivosť. čo nie je dobré. ani trochu.

teraz prichádza ten moment, kedy  si musím stáť za svojím a musím makať sama na sebe, nikto iný ma nedonúti, musím sa donútiť sama, lebo inak nedosiahnem svoj cieľ. prečo mám pocit, že mi chýba poriadna dávka vytrvalosti? 

neviem.

mám strach.

uvedomuješ si všetky fakty, tak už začni na sebe pracovať, dievča.