prší. tak príjemne. oddychovo. avšak neviem, čo so sebou. neviem, čo mám od najbližších dní a týždňov očakávať. neviem, čo budem robiť, keď príde september. neviem opísať, ako sa cítim. neviem vyjadriť to, nad čím neustále rozmýšľam. neviem sa stáva mojou odpoveďou či postojom na príliš veľa vecí, aby to bolo v pohode. tuším táto fáza nie je až taká výnimočná, keď sa pozriem na ľudí okolo.
presne za desať dní mám osemnásť. kedy sa to stihlo všetko stať? necítim sa na to. byť dospelá. som nervózna, hoci viem, že zatiaľ sa veľa vecí nezmení. budem si môcť kúpiť víno hocikedy len budem chcieť, aj keď myslím, že aj po predložení občianskeho budú rozmýšľať, či nie je falošný. budem voliť. už na jeseň, keďže dedina, v ktorej žijem, je vadná. budem podpisovať zmluvy. aj keď teraz nemám tušenia aké. budiž. polka kamarátov bude preč, takže nemám naplánovanú ani len oslavu, čo ma na jednu stranu dosť sklamalo, ale nie som niekto, kto má chuť silou mocou robiť chaty a hromadné ožieračky. budiž dva.
som unavená. akoby chronicky. sú dni, kedy mám chuť nespať celú noc, ale v poslednej dobe sú oveľa častejšie také, kedy zaspím o pol jedenástej a aj po desaťhodinovom spánku mám potrebu spať aj cez deň. ležím na posteli a rozmýšľam. prečo sú ľudia občas (často) takí jebnutí. prečo veci skrátka nemôžu fungovať inak. to ma vyčerpá ešte viac a záchvaty produktivity sú čoraz menej a menej časté. pozerám sa na vodovky, ale nemám chuť vziať do ruky štetec a niečo namaľovať. začnem si hľadať fotky z leta na vyvolanie, resp odvtedy, ako som bola vo fote naposledy. desím sa toho, koľko ich bude.
akosi sa desím priveľa vecí. a akosi sem nepíšem, keď som šťastná. nenechajte sa zmýliť. bývam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára