utorok 22. augusta 2017

je to realita či skutočnosť?

nadýchla sa a počúvala šum lístia v slabom vetre. užívala si ten pocit, že nemusí byť von v minimálnom zahalení tela, aby sa cítila príjemne. prestala chodiť na to miesto. možno podvedome. akoby sa chcela vyhnúť víru spomienok, ktorý by ju tam isto zachvátil. vtedy si ich vyvolávala natoľko, že sa stali takmer skutočnými. no tentoraz sa odhodlala. konečne. mala to tam rada až príliš na to, aby sa tomu naveky vyhýbala.

nezmenilo sa to. vôbec. a ona vari áno? nechala sa strhnúť vplyvom okolia. nikdy nebola dostatočne silná, žeby tomu mohla zabrániť. začala sa omnoho viac ponárať do svojho vnútra. zvyčajne sa v sebe až začala topiť. len málokomu sa podarilo zachrániť ju, no nerobilo jej problém priznať si, že potrebuje zachrániť. možno sa príliš spoliehala na iných. možno mala omnoho skôr začať sama kopať nohami, aby sa mohla vynoriť nad hladinu.

nech hockto vyhlasoval, že najlepšie je byť samostatný, nebola schopná byť takou. potrebovala ich. potrebovala niekoho na hodinové rozhovory, potrebovala cítiť ľudskú blízkosť, ktorá jej tak začala chýbať, až to pichalo. bodalo. hoci mala rada samotu, znenávidela byť osamelá. pravdepodobne si kompenzovala svoje detstvo, kedy sa ľudí desila. tentoraz to bolo úplne iné. úplne. ľudia sú spoločenské bytosti. ó áno, sú. a došlo jej to, keď tam žiadni neboli.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára