sobota 12. augusta 2017

tak som to zase spravila. skoro.

som najebaná z talianskeho fragolína a snažím sa tváriť že som ok. nie som. ani zďaleka. prechádzam si všetkými typickými stavmi. už som chcela aj písať bývalému nebývalýmu na fotku s jeho súčasnou, ako strašne sa zmenil. asi to, že sa nebaví me, mu neprospieva. moje ego rastie do výšin a neplánuje stopnúť dokým nevytriezvem, čo asi bude trvať ešte dlho. hlúpe dievča.

v týchto horúčavách nemám chuť takmer nič robiť. som celý deň dnu a keď idem von ako to dopadne? prídem domov mimo a som vďačná za kamošky, ktoré mi bránia robiť veci, ktoré by som ľutovala. aj keď sa nevyhneme kontaktovaniu istých osôb, ktorých by netrebalo kontaktovať. čo už.
ležali sme na lehátkach a potom hamaku, čo je niečo ako hojdacia sieť, ibaže to nie je sieť a sledovali sme hviezdy. pokazilo sa to. tou fotkou, ale prejde ma to.

alebo ani nie, ale chápete.

mám rada teplé noci tak, ako veľmi nenávidím príliš horúce dni. kofeín je môj jediný kamarát a po čase som vždy nervózna, čo sa nekončí dobre. mala by som si zvykať, klíma je príliš luxus v dome a do pivnice by som sa presťahovala jedine ak by sme nejakú mali.

chcela by som si nafarbiť vlasy na fialovo, lenže nie natrvalo, na to nemám odvahu. posero. skôr len vymývaciu, lenže colorista nejak nefungovala a neviem, čo s tým. uvidím, ešte je nejaký čas.

možno chcem piť toto víno tak často preto, že potom som úprimná a taká, aká mám byť?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára