mélancolie. neopúšťa ma pochmúrna nálada, napriek tomu, že sú vianoce. priveľa rozmýšľam. neuvoľním sa.
chýba mi láska.
chýba mi doma, chýba mi všade, kam idem. prahnem po nej. mám jej na rozdávanie, ale akosi každý, komu by som ju chcela dávať, ju odmieta. alebo zoberie a odhodí preč. neváži si. nezveličujem. cítim sa opustene, potrebujem krásne rána, také, o akom som písala naposledy, večery s kamarátkami, pokojné vianoce s rodinou. je toho málo, strašne málo, nemám pokoj, kľud, stále ma ťažia myšlienky o budúcnosti, čo bude po škole, čo bude za pár mesiacov. neviem si to predstaviť, moje vízie budúcnosti akosi končia nasledujúcou jarou, neviem, či robím správne.
ľúbiť ľúbiť ľúbiť
rozhodla som sa ľúbiť a nemať vzťah, pretože to nejde, pretože to nechce, ale ja nechcem prestať ľúbiť len kvôli tomu, že to nie je presne rovnako opätované, jediným riešením by bolo zrušiť všetok kontakt a to nechcem, nemôžem. a práve teraz sa ukazuje, že pravdepodobne nezmýšľam tak veľmi racionálne, ako si moje okolie myslí. pretože mala by som zachrániť samú seba a nechávať si tú lásku pre niekoho iného, nie? nestrácam čas, mám len devätnásť, to ešte príde, všetko príde. rozhodla som sa dávať lásku aj tým, ktorí mi ju nevracajú späť rovnakým spôsobom, lebo ich nechcem vymazať zo svojho života, nemám na to dostatok energie. nechcem dávať ľuďom ultimátum "ak nespravíš to, čo chcem ja, tak sa maj".
neviem. možno predsa len nerobím správne.
a nevládzem nad tým stále rozmýšľať.
a tak nechávam čas plynúť a uvidím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára