čo to sakra.

druhýkrát zhulená úplne sama za toto leto a
ja sa nedokážem udržať. robím to, čo chcem, nech je to akokoľvek citlivé, no úprimné. vytáčam číslo, chvíľu sa rozprávame
pár dní som ho nevidela a je to zvláštne. bubnovanie v ušiach, všetko sa ozýva, po roku mám doma trávienku, ktorá ozaj robí divy. chýba mi istý druh spoločnosti, veľmi konkrétny druh, a tak sa len napchávam megabalením slaných tyčiniek, ktoré som si pôvodne kúpila na grejp, ale kto vedel, že takto dopadne môj večer. zajtra si kúpim ešte jedni.
som náladová, bolí ma bedrový kĺb, rozplakala som sa kvôli maličkosti - hormóny. ľudské telo je úžasná vec, preto chcem svoj život stráviť študovaním vied o ňom, no niekedy ma neskutočne sere.
a tak si pomáham, ako len viem.
telefón nezvoní dlho, ozýva sa hlas, nechcem ho zaťažovať, nechcem byť selfish bitch a pritom by som mala byť. aspoň o trochu viac. kam sa podela moja schopnosť - čo na srdci, to pred tými najbližšími i na jazyku?
neviem.
vtedy raz sme sa zhodli, že sme si jeden druhému jedni z najbližších ľudí, akých okolo seba máme.
skurvené hormóny, zas sa mi chce plakať aj smiať naraz.
mal si tu byť, dali by sme repete.
polka megabalíčka slaných tyčiniek zmizla.

ako si môžem sakra v tomto článku tak odporovať?!