len objím ma,
keď navôkol pláva tma
na nič nemysli,
pretože keď začneš,
dochádza nám kyslík.
niekedy premýšľanie zabíja,
je ako lavína,
strhne so sebou všetko škaredé,
ale i pekné,
čo práve začína.
topím sa.
hoc je to krása,
umieram
a letím,
neviem kam.
si pokušenie,
v mojej hlave
tvoj hlas neustále znie.
no čo ak len klame?
Prvá a druhá nebola dobrá?
OdpovedaťOdstrániťtie dve sa tu už kdesi skrývajú.
Odstrániť