streda 20. septembra 2017

ozvala sa jeseň!

okej, krásne mi jeseň začína - ako inak ako chorobou. niežeby mi bolo tak zle, že by som nebola schopná vôbec fungovať, ale oveľa ťažšie fungujú ľudia okolo mňa so mnou, pretože keď mi je nanič, som nepríjemná a kto si to odnesie? samozrejme moje najbližšie okolie ako prvé. a tak som to dnes vzdala a rozhodla sa ostať doma, resp. ísť k doktorke. nebývam až tak často chorá a už niekoľko mesiacov som tam nezablúdila, nesťažujem sa, no dnes mi to nejak nevyšlo. šla som z domu o siedmej, nech stihnem prísť do deviatej domov, keďže by mala ordinovať od ôsmej. kdeže. je streda a v stredu ordinuje až od desiatej, to som zistila až v čakárni. koľká radosť. takže teraz dve hodiny čakám v jedinej kaviarni, kde sa to od rána nehemží ľuďmi, pijem kávu a doháňam nestihnuté raňajky. to všetko s takmer neschopnosťou prehĺtať, keďže hrdlo to schytalo najviac, nasratá, uzimená a nevyspatá. jednoducho sa mi darí.

vravela som si, že sťažovať sa budem čo najmenej a celkom mi to doteraz vychádzalo, toľko šťastných článkov som nenapísala dávno! ale človek nemôže písať len o tom, ako sa má super, všakže. alebo môže, ale ja nechcem, možno sa raz zasmejem na základe tých nahnevaných a sklamaných viet na svojej hlúposti.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára