ľudia tvrdia, že ak chceme byť šťastní, mali by sme odstrihnúť zo svojho života čo najviac negatívneho, ako to len pôjde, vrátane tých, ktorí sú nešťastní alebo sa neustále vlečú v sračkách. nerozumiem tú logiku. nikdy nebudeme schopní odpútať sa stopercentne od zlého. nikdy. a odvracať sa od tých, ktorí sa necítia dobre? naozaj? kto ich potom z toho vytiahne? úplne sami sa nevyhrabú, nedá sa to. je sebecké očakávať neustále pomoc od okolia, rovnako ako je sebecké odvrátiť sa od niekoho, kto pomoc potrebuje.
takže jednoducho povedané, nech sa zachová človek akokoľvek, stále je z neho sebecké hovado.
z tých nechutne premotivovaných citátov, z ktorých až nevhodne srší pozitivizmus, mi je zle. rovnako zle, ako mi je z tých, ktoré sú až príliš depresívne, nevidiace žiadne svetlo nádeje. akoby netušili, že exituje čosi ako rovnováha. keď ste nekonečne šťastní až lietate, nakoniec padnete tvrdo ako nikdy predtým. keď ste až moc hlboko, je možné, že sa už nikdy nedostanete hore.
niežeby bolo také jednoduché dostať sa do tej rovnováhy. ale aspoň si už nechcem vravieť, že mojím jediným želaním je byť bezhranične šťastná.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára