když se příliš pevně držíme minulosti, budoucnost možná nikdy nepřijde.

nezažila som si toho veľa. mnohí si v mojom veku prešli oveľa ťažšími vecami, alebo sa tak aspoň tvárili. môj život nikdy nevykračoval za medze obyčajnosti. vlastne by sa dal nazvať nudným. dievča z dediny, z bežnej rodiny, dosahujúce nadpriemerne dobré výsledky v škole (čisté konštatovanie, žiadna samochvála), ktoré mi tuším nikdy nebudú na nič viac ako radosť mojej mamy učiteľky, čo by teoreticky malo byť dostačujúce.. ale. vždy som bola tichá, snažila som sa zapadnúť do davu a keď som aj náhodou vypadla, bolo to utrpenie. neverila som si. moje sebavedomie by si ľahko ušliapol, ani by si si ho nevšimol. a potom som si našla kamarátov. hoci som si stále neverila, tichá som už tak veľmi nebola. a potom som sa prvýkrát reálne zamilovala. už som nebola ani tichá a moje sebavedomie vzrástlo, vďaka tomu.. tomu. a potom sa niekoľko vecí doj... posralo a ja som sa začala vraciať do starých koľají. kamaráti ma sklamali a ten chalan tiež. koľká tragédia, tak to už však býva, nič nečakané.

no ja... zostala som žiť v tej minulosti. každý jeden deň som strávila aspoň niekoľko minút premýšľaním nad tým, čo bolo a ako vtedy bolo dobre. trápilo ma to, nechala som sa prevalcovať spomienkami. ťahalo sa to tak mesiace, mesiace, kedy sa mi rapídne zmenilo zmýšľanie, kedy som upadla do stavov seba ľútosti (neviem, či to bola aj depresia, nechcem to vravieť, pretože mám pocit, že si ju diagnostikujú toľkí ľudia úplne neoprávnene, ale to je na iný článok), kedy sa mi začala páčiť tvorba umelcov, ktorých trápili depresie (?) a závislosti na všetkom možnom od kokaínu až po lexaurin. a potom nastal ten blik moment - aké nečakané. kam to idem, koho to sledujem, kým chcem byť? ako sa od toho môžem odpútať a zažiť niečo iné, pokiaľ na to budem neustále myslieť? tak prestaň dievča, spamätaj sa! s touto myšlienkou som založila tento blog a s touto myšlienkou sa budem zobúdzať každé ráno, (možno naivne) dúfajúc, že ten deň bude iný. že stretnem nových ľudí, že už nebudem mať nutkanie ísť späť, že budem znova tak produktívna a tak oblbujúco šťastná. snáď.